divnáNikoho takéhoto nepoznám...som divná???

Tak kde je tých 20 percent populácie, ktorá trpí podobne. To som len ja tá divná? Takto som sa zamýšľala donedávna. Začala som písať o svojej ceste s týmto nedostatkom koncom minulého roka. Fakt som nikoho nepoznala, kto mal rosaceu a už vôbec nikoho, kto by ma chápal. A presne toto mi píšete aj Vy. Nepoznáte nikoho v okolí.

Napadá ma, či  vieme tak dobre zakrývať? Myslím si, že rôzne nedostatky pleti sa dajú zakryť pod make-up... dajú... dokonalo, ale iba v prvom štádiu. To je môj názor. Akonáhle príde druhé štádium, je to už náročné zakryť tak, aby si okolie nič nevšimlo. Respektíve sú obdobia v roku, kedy sa to dá a potom sú tu tie, kedy môžete podávať heroické beauty výkony a je to márne. Aj tu sa stretnem s tými, ktorí majú občasné začervenanie pleti a ich reakcia je, že čo tú rosaceu tak riešim, veď stačí len to a to... Prajem Vám aj napriek tomu, aby ste sa do ďalšieho štádia nedostali.

Napadá ma, prečo je toto ochorenie také tabu. Píšete mi svoje príbehy do súkromných správ, a úplne Vás chápem. A som Vám za každý príbeh vďačná, lebo zdieľanie svojich príbehov nám pomáha. 

Avšak píšete mi tiež, že by ste sa nikdy neukázali na sociálnych sieťach s rosaceou. Chcem Vám len povedať, že odkedy som vyšla s farbou von – cítim sa vo svojej koži lepšie, autentickejšie. Prajem si, keby ste nabrali viaceré odvahu písať o nedostatkoch pleti ideálne tu, kde si rozumieme. Myslím, že práve z tohto dôvodu bolo založené hnutie Skinpositivity. Ide o celosvetové hnutie na sociálnych sieťach, ktoré hovorí hlavne o stigme pri nedostatkoch kože. Je potrebné, aby sa ukazovala na internete reálna koža aj s jej nedostatkami. 

Moja najstaršia dcéra mala skutočne silný atopický ekzém od 4 mesiacov. V 4 rokoch som začala vnímať tento jej problém v spoločnosti. Na jej otázku: Mami, kedy budem normálna ako ostatné deti – som nevedela ako odpovedať. Vyvstalo mi viac otázok ako odpovedí. Veď ten kto má akýkoľvek kožný neduh a verte tomu, že mu sebavedomie trpí – sa cíti divne??? Áno cíti. Moja cesta s rosaceou prišla až po tom, ako sa dcéra v 5tich rokoch z najhoršieho dostala von.

A preto si veľmi prajem, keby sa tu začali objavovať nové profily so svojimi cestami  - tzv.Skinjourney.

Píšte svoje príbehy o psoriáze, atopickom ekzéme, sebor. dermatitíde, o akné....ja ich anonymne zverejním. Možno sa Vám aj uľaví. Mne to určite pomohlo.  

A ešte jedna vec: čo ma tu dojíma je to, keď mi veľa z Vás píše, že rosaceu vôbec nemáte, ale veľmi radi si čítate moje články a chápete tento problém. Toto je  NAJVIAC – empatia.