Po stretnutí mi hovorí, že prečo o tomto všetkom čo som jej povedala nepíšem viac. Vtedy som jej povedala, že mám doma celé zápisníky popísané poznámkami. Píšem totiž tak, ako dýcham. Všetko, čo som roky študovala, prežívala a zisťovala o rosacei, som mala na papieri – ale bez kapacity to dať svetu von.
Natália vtedy povedala vetu, ktorá zmenila všetko:
 „Ak mi ich dáš, ja z toho spravím knihu.“

A tak sa aj stalo. Nebyť jej, možno by moje poznámky zostali v šuplíku. Namiesto toho vznikla kniha, ktorá dnes putuje k ľuďom s rosaceou a pomáha im cítiť sa menej sami.

🙏 Som vďačná Bohu za túto komunitu.
Za doktorku Simonu Hanesovú, s ktorou sme cez hlasovky rozobrali témy hádam na celú konferenciu.
Za dievčatá v skupine, ktoré denne dohliadajú na to, aby sme zostali bezpečným miestom – bez nebezpečného predaja liekov, bez „zázračných“ MLM produktov, s nadhľadom a relevantnými informáciami.

A ďakujem aj vám všetkým, ktorí mi píšete. Vaše skúsenosti a otázky sú pre mňa zdrojom obsahu – aj keď viem, že ho nie je toľko, koľko by si táto téma zaslúžila. Ale toto je život – práca, rodina, a medzi tým písanie.

📖 Práve teraz som poslala hotovú publikáciu pani doktorke Hanesovej na vzhliadnutie. Píšem ju od chvíle, keď vyšla moja prvá kniha. Už vtedy som vedela, že človeka s rosaceou nemôžem hneď zahltiť všetkými informáciami naraz.

Táto nová publikácia je ďalší krok. Je o poznávaní spúšťačov – pretože rosacea je multifaktoriálna. Nedá sa vysvetliť na jednej strane letáčika. Je to proces sebapoznania, trpezlivosti a hľadania rovnováhy.

A tu sa krásne prepája aj s príbehom Natálie. Vo svojom článku napísala, že jej najväčším spúšťačom nie je jedlo či slnko, ale stres. Neustály tlak, výkon, pocit, že musí ísť ďalej – až kým ju jej pleť nezastaví.

Dnes hovorí:
🌿 Rosacea je jej sprievodkyňou. Učí ju spomaliť, nastaviť hranice, nebáť sa ukázať svetu aj s červenou tvárou. Učí ju, že sebeláska nie je klišé, ale základ.

A toto je posolstvo, ktoré si želám, aby sme si odniesli všetci:
💡 Rosacea nie je iba choroba. Je to cesta k poznaniu seba, svojich hraníc a spúšťačov.
💡 Keď sa naučíme vnímať signály svojho tela, žije sa nám ľahšie.
💡 A keď spoznáme svoje spúšťače, môžeme žiť kvalitnejší a slobodnejší život.

…a prosím vás – nie, stále to nie je o zelerovej šťave. Fakt nie.

Prečítajte si Natálkin prvý článok pre našu komunitu.